Stačí ekologická drogéria na upratovanie? Na väčšinu špiny áno

Na bežný prach, mastnotu v kuchyni a vodný kameň vám ekologická drogéria stačí úplne. Slabšia je pri starej pleseň v škárach a pri dezinfekcii, napríklad keď je v domácnosti choroba. Rozdiel medzi „zeleným“ a bežným upratovaním pritom netvorí len fľaša, ale aj to, koľko prostriedku použijete a čím ho utriete.

Podľa čoho spoznám skutočne ekologický prostriedok?

Slová ako „prírodný“ alebo „eko“ na etikete nemajú pevný význam a môže ich použiť ktokoľvek. Spoľahlivejšie je úradné environmentálne označenie, napríklad európsky kvet EU Ecolabel alebo slovenská značka Environmentálne vhodný produkt. Výrobok s ním prešiel posúdením zloženia, odbúrateľnosti aj obalu.

Pomôže aj zadná strana. Krátke zloženie bez farbív a s uvedenými parfumovými alergénmi je dobrý signál. Výstražné piktogramy nezmiznú ani pri ekologickom výrobku, ak obsahuje kyselinu alebo zásadu, a to je v poriadku.

Ekologický prostriedok nie je automaticky bezpečný pre deti a zvieratá. Aj éterické oleje alebo koncentrovaná kyselina citrónová môžu podráždiť pokožku a oči, preto ich skladujte rovnako vysoko a zatvorené ako bežnú drogériu. Rukavice si oplatí nosiť pri každom upratovaní, aj keď nepoužívate „silnú chémiu“, lebo pokožku vysušuje už samotná teplá voda s mydlom.

Zvládne ocot vodný kameň aj mastnotu?

Vodný kameň áno, mastnotu horšie. Ocot alebo roztok kyseliny citrónovej rozpúšťa vápenaté usadeniny na batériách, sprchovej stene či v rýchlovarnej kanvici. Na mastnotu na digestore je účinnejšia zásaditá sóda bikarbóna alebo jedlá sóda, prípadne obyčajné mydlo s teplou vodou.

Kyseliny nepatria na mramor, travertín ani iný vápencový kameň, ktorý narušia. Opatrne aj s gumovými tesneniami v práčke a umývačke, ktorým častý ocot neprospieva.

Prečo nemiešať ocot so sódou vo fľaši?

Pretože sa navzájom zneutralizujú. Šumenie vyzerá účinne, no výsledkom je hlavne voda, oxid uhličitý a soľ. Ak ich chcete použiť na odpad, nasypte najprv sódu, nechajte pôsobiť a až potom zalejte octom alebo horúcou vodou.

Oveľa dôležitejšie je nemiešať chlórové prípravky s kyselinami, teda ani s octom. Vzniká jedovatý chlór. To platí bez ohľadu na to, či je výrobok označený ako ekologický.

Čo robiť s plesňou v kúpeľni?

Čerstvý povlak na silikóne a v škárach často zmyjete roztokom octu alebo jedlej sódy a kefkou. Hlbšie prerastenú pleseň domáce prostriedky neodstránia a silikón je vtedy lepšie vymeniť.

Opakujúca sa pleseň je problém vlhkosti, nie čistiaceho prostriedku. Vetrajte po každom sprchovaní, sprchovú stenu stierkou zotrite dosucha a dvere nechajte pootvorené. Ak sa pleseň vracia aj na stenách, treba hľadať príčinu v tepelnom moste alebo zatekaní.

Koľko prostriedku naozaj treba?

Zvyčajne menej, než ľudia nalejú. Na umytie podlahy stačí niekoľko kvapiek koncentrátu do vedra, viac len zanecháva lepkavý film, na ktorý sa nalepí nová špina. Riaďte sa dávkovaním na obale a pri mäkkej vode ho pokojne znížte.

Koncentráty a náplne do vlastnej fľaše s rozprašovačom šetria obaly. Fľašu si označte, aby nikto nepomýlil ocot s čistiacim prostriedkom.

Čím nahradiť jednorazové utierky?

Mikrovláknové handry odstránia veľkú časť špiny už s čistou vodou, takže chémie použijete menej. Majú však nevýhodu: pri praní sa z nich uvoľňujú syntetické vlákna. Perte ich spolu, pri nižšej teplote a bez aviváže, ktorá ich upcháva a znižuje savosť.

Na riad sa osvedčí kefa s drevenou rúčkou a vymeniteľnou hlavicou. Bavlnené utierky z vyradených uterákov zvládnu hrubú špinu a dajú sa vyvariť.

Ak potrebujete dezinfikovať, napríklad dosky po surovom mäse alebo kľučky počas chrípky, siahnite po prípravku určenom na dezinfekciu a použite ho cielene len tam. Na ostatné plochy stačí bežné umývanie.

Zdroje

• Slovenská agentúra životného prostredia (environmentálne označovanie produktov)
• Ministerstvo životného prostredia SR
• Úrad verejného zdravotníctva SR