Ktoré papagáje sa naučia hovoriť a koľko času to od vás chce?

Najviac slov sa spravidla naučí žako, teda africký sivý papagáj, ďalej amazoňany a prekvapivo aj obyčajná andulka, hlavne samček. Korela radšej píska melódie, ara a kakadu zvládnu niekoľko slov, no sú hlučné a náročné. Žiadny druh však nezačne hovoriť sám od seba: rozhoduje mladý vek, každodenný kontakt a trpezlivosť, nie len druh v preukaze.

Modelová situácia: rodina vyberá medzi andulkou a žakom

Ilustračný príklad: rodina v trojizbovom byte, dvaja rodičia pracujú, deti chodia do školy. Chcú vtáka, ktorý „bude rozprávať“. Váhajú medzi andulkou a žakom.

Žako by im pravdepodobne dal viac slov a jasnejšiu výslovnosť. Zároveň sa však dožíva desiatok rokov, potrebuje denne niekoľko hodín pozornosti a voľného pohybu mimo klietky a pri nude si môže začať vytrhávať perie. Pre rodinu, ktorá je cez deň preč, by to bol stres pre vtáka aj pre ľudí.

Andulka je menšia, tichšia a ľahšie sa o ňu postará aj dieťa pod dohľadom dospelého. Mladý samček, ktorý žije sám s ľuďmi a má s nimi denný kontakt, sa často naučí desiatky slov, len ich hovorí tichším a rýchlejším hláskom. Pre túto rodinu je rozumnejšia voľba.

Druhy a to, ako hovoria

Žako napodobňuje hlasy veľmi verne vrátane intonácie konkrétneho človeka. Je citlivý a ťažko znáša zmeny, napríklad sťahovanie alebo dlhú neprítomnosť majiteľa.

Amazoňany hovoria hlasno a radi spievajú. Sú spoločenské, no v puberte a v období hniezdenia vedia byť náladové a štipnúť.

Alexandre a príbuzné druhy rodu Psittacula sa naučia niekoľko viet a zvládnu ich zrozumiteľne. Ich prirodzený krik je však ostrý, čo v paneláku susedia počujú.

Korela si skôr zapamätá zvonenie telefónu alebo pieseň, ktorú jej pískate. Pre ľudí, ktorí chcú kontaktného a pokojnejšieho vtáka, je to výhoda, nie chyba.

Prečo záleží na veku a na tom, či je vták sám

Mladý vták, ktorý prišiel k ľuďom krátko po osamostatnení, sa učí ľudské zvuky najľahšie. Dospelý papagáj z inej domácnosti môže hovoriť to, čo sa naučil tam, ale nové slová pridáva pomalšie.

Pár vtákov sa častejšie rozpráva medzi sebou vlastnou rečou. Pre ich pohodu je to lepšie, ale počet ľudských slov býva menší. Rozhodnite sa, čo je pre vás dôležitejšie, a nehľadajte kompromis v podobe jedného vtáka bez spoločnosti, ktorý celý deň čaká na ľudí.

Ako s učením začať

Najlepšie fungujú krátke opakovania viackrát denne, keď je vták pokojný, napríklad ráno pri kŕmení. Jedno slovo spojte s konkrétnou situáciou: „dobré ráno“ pri odkrytí klietky, „ahoj“ pri odchode. Vták sa tak učí aj význam, nie iba zvuk.

Odmeňujte pochvalou a malým kúskom ovocia. Kričanie a trestanie učenie zastaví a pridá strach. A počítajte s tým, že vták zachytí aj to, čo ho učiť nechcete, vrátane hádok a nadávok.

Doklady pri kúpe nevynechajte

Viaceré druhy papagájov sú chránené medzinárodným dohovorom CITES. Žako patrí medzi najprísnejšie chránené a pri jeho kúpe musíte dostať doklad o legálnom pôvode z odchovu. Bez neho riskujete pokutu a podporujete nelegálny odchyt z prírody. Krúžok na nohe a potvrdenie od chovateľa si uschovajte.

Ešte pred kúpou nájdite veterinára, ktorý sa venuje vtákom. Bežná ambulancia pre psy a mačky nemusí mať skúsenosti s papagájmi a vtáky dlho skrývajú príznaky choroby. Na prvú preventívnu prehliadku choďte do niekoľkých týždňov po príchode vtáka domov.

Zdroje

• Ministerstvo životného prostredia SR (dohovor CITES)
• Štátna veterinárna a potravinová správa SR